Začiatky

A je tu pátý březnový článek soutěžící o Silver Eagle. Těšíme se na další.

Keď sa povie zlatá tehlička, každý si určite predstaví krásnu niekoľko kilogramov vážiacu tehlu žltého kovu, aké si prehadzujú lupiči v každom dobrom filme o veľkých lúpežiach, či už je ich dej zasadený do súčasnosti, alebo do obdobia divokého západu. Rovnako v nás obraz zlatej tehly evokuje veľké bohatstvo a všetko príjemné, čo sa s tým spája. Podobné myšlienky mi bežali hlavou i pred pár rokmi. Už ani neviem ako som sa k tomu dostal, ale zaumienil som si zistiť, koľko stojí zlatá tehla. Nech vidím, že na to nemám, a môžem sa v myšlienkach posunúť ďalej. Zadal som do googlu reťazec typu zlata tehla cena a zvyšok si už dokáže predstaviť každý. Prišiel šok. Teda vlastne dva…

Zarazila ma jednotková cena zlata. Presné číslo si samozrejme nepametám, ešte dlho potom som ceny zlata nijako zvlášť nesledoval, ale nejako som si dovtedy myslel, že zlato musí byť predsa len lacnejšie. To bol ten menej príjemný šok. Potom prišiel druhý, ktorý mi rozpumpoval srdce. Zistil som totiž, že zlatá tehlička nemusí vážiť kilo na to, aby sa dala kúpiť a považovať za investíciu do zlata. Oči mi ostali na 1g zlatej „tehličke“ (odliatku, pliešku) od rakúskej mincovne. Okamžite som mal v hlave jasno. Budem mať zlatú tehličku. Naozajstnú. Pravú. Moju. Toho času stála približne 40 eur, problém bol v tom, že som bol v tom čase vo finančne nie veľmi lichotivej situácii, skrátka, nemal som 40 eur na vyhadzovanie. Naozaj som zlatú tehličku vnímal len ako niečo pekné a zaujímavé, čo budem mať doma, môžem sa sem-tam pokochať a sám sebe povedať, áno, mám zlatú tehlu.

Predsa len, každý ju doma nemá… A tak som začal šetriť. V tom čase sa moja finančná situácia nejako lepšie vyvinula a tak šetrenie netrvalo dlho. O pár týždňov som mal doma 1 gram zlata o rýdzosti 99,9, pekne s certifikátom, sériovým číslom a hologramom. Pochválil som sa priateľke, kamarátom /samozrejme len najbližším, zlato v človeku nejako samo evokuje, že ho musí ukryť, asi preto to zakopávanie v románoch/ a odložil maličký lesklý pliešok do peňaženky. Na stránkach predajcu, u ktorého som tehličku kúpil, som  však našiel množstvo zaujímavého čítania. A keďže som odmalička zvedavý, začal som hltať informácie o investovaní, o hodnotách a ich uchovávaní, o vývoji peňazí. A tu som sa zarazil. Keď som sa ako dieťa pýtal otca, prečo sa peniazmi dá platiť a prečo si nemôžem nakresliť nové, vysvetľoval mi, že peniaze sú kryté zlatom. Že za každý papierik, ktorý mám v ruke, má banka schované určité množstvo zlata. A ja som po x rokoch a troch školách zistil, že to tak nie je. Žiadne zlato za svoje papieriky nedostanem. Peniaze sú nekryté.

Samozrejme som si túto info musel overiť, wiki však vie všetko /ha ha/ a túto krutú pravdu potvrdila. Moje sklamanie ma donútilo pátrať ďalej. A čím ďalej som hľadal, tým viac som nachádzal informácie, ktoré sa mi vôbec nepáčili. Od systému čiastkových rezerv až po naozaj paranoidné a konšpiračné teórie. V rámci svojich možností som to kúsok vyselektoval, ale stále mi ostalo pred očami moje maličké zlato. A objavil som niečo nové- striebro. Zaumienil som si, že svoje ťažko odmakané peniažky musím chrániť a nasledovala ďalšia kúpa. Pardón, tentoraz už investícia. A keďže sa mi páčilo, že by som mohol mať i naozajstnú tehlu, ktorá ako tehla i vyzerá, rozhodol som sa pre striebro. Spolu s tehličkou prišla i prvá strieborná minca. Len tak. Na skúšku. Silver Eagle ma ale dostal. V myšlienkach ma odniesol do čias, kedy  platenie striebrom a zlatom bolo rovnako bežné ako dnešné platby kartou. Potom to so mnou šlo z kopca. Nákupy začali naberať na pravidelnosti. Žiadne veľké položky, tu minca, tu dve…Kov som volil viac podľa nálady ako podľa nejakého premýšľania, proste som si chcel urobiť radosť. V tomto ma najviac potešili čínske mince. Ich prevedenie je jednoducho dokonalé, dokážem sa na ne pozerať celé hodiny. V mojej zbierke nenájdete ani jednu, všetky som daroval, ale viem, že aspoň jednu musím kúpiť i pre seba a poriadne ju schovať…

Ani som sa nenazdal a moja zbierka nabrala na objeme. Opäť musím zdôrazniť, že sa nejedná o megazbierky, aké je možné vidieť na mnohých fotkách a videách. Ale vážim si každý kúsok z nej, pametám si dokonca z akých príjmov som ho kupoval a v kútiku duše sa teším, že ju raz predám svojim deťom. S hrdosťou im ukážem, že som im našetril zlato a striebro. Z peňazí, ktoré sa nezarábali vždy najľahšie, ale o to väčšiu radosť mi prináša, keď viem, že sú bezpečne uchované naozaj moje.

A ešte jedna maličkosť, ktorá mňa osobne motivuje k nákupom zlata a striebra vo forme tehličiek a mincí. Je mi ich ľúto predať. Ak by som mal peniaze uložené na účte, alebo nebodaj v hotovosti, už by po nich nebolo ani stopy. Neoplývam disciplínou, čo sa peňazí týka, alebo úprimnejšie, som schopný minúť celú výplatu za deň, ale predávať moje maličké radosti ma nikdy ani nenapadlo…

Ak uvažujete nad zlatou tehličkou, či striebornou mincou, nebojte sa toho. Táto forma investície určite prinesie každému i potešenie, i úžitok, dá sa to finančne zvládnuť, nie je problém to regulovať a rovnako, keď je naozaj zle, sa dá bez problémov premeniť na papieriky…

Hledáme nejlepší články čtenářů:

• Za váš článek zaplatíme zlatem

10 dosud nejčtenějších článků na serveru: