Roman Truska: Před 400 lety a nyní, díl 1.

Autor článku: 17. 1. 2013

Práve pred 400 rokmi chytili skupinu 13 sprisahancov, čo skúšali zabiť kráľa Jakuba I. Anglického a vyhodiť do povetria Snemovňu lordov počas toho, čo sa stalo známym ako Sprisahanie (niekedy zrada) čierneho prachu.

Ak ste niekedy videli film V ako Vendeta, tak ten príbeh poznáte. Guya Fawkesa našli pod Snemovňou lordov s tromi tuctami sudov pušného prachu … a až do dnešných dní sa v každoročnej pripomienke tejto udalosti páli jeho figurína predstavujúca zlo.

V základe však bolo Sprisahanie čierneho prachu o slobode. Anglická monarchia tých čias kontrolovala každý aspekt ekonomiky a životy svojich poddaných počnúc tým, čo môžu na sebe nosiť, až po to, ako môžu zbožňovať.

„Zákony o úspornosti“, ktoré regulovali súkromné správania boli bežné. Alžbeta aj napr. znovu zaviedla daň fúzov na ochlpenie tváre rastúce dlhšie ako dva týždne. Tiež vydala dlhý zoznam kategorizácie sociálnej triedy, ktorým sa presne diktujú požiadavky na farbu a typ oblečenia, aké majú jej poddaní nosiť.

Ukazuje sa, že tieto zákony o úspornosti boli len ranou formou štátom sponzorovaného prihrávania kšeftov korporáciám, anglický textilný priemysel platil Alžbete ohromné sumy peňazí výmenou za kráľovské dekréty o pletených čiapkach a vlnených pančuchách. A ako vidíme dnes, zákony o úsporných žiarovkách a „ekologické“ opatrenia k „záchrane planéty“ nie sú nič nové pod slnkom.

V dôsledku toho bola veľká časť anglickej pracovnej sily a disponibilného príjmu nešikovne alokovaná do prašteného oblečenia, namiesto toho, aby sa vydala na ďaleko produktívnejšie využitie … krajina viazla v takmer trvalej štátnej stagnácii.

Ani nehovoriac o tom, že anglické financie sa za Alžbety zhoršovali. Do roku 1600 boli štátne výdavky o 23% vyššie ako výber daní, čo by bolo v dnešnej dobe ekvivalentom 550 miliárd dolárov ročného deficitu v dnešných US. Nie je to teda podružné číslo.

Alžbetin nástupca Jakub I. pokračoval v extravagantných výdavkoch a v zadlžovaní anglickej ekonomiky a v častom prelievaní peňazí daňových poplatníkov k hŕstke favorizovanej elity. Než prišiel k moci Jakubov nástupca Karol I., dlhy monarchie už predstavovali takú záťaž, že Karol bol nútený ľudí nútiť, aby mu požičiavali peniaze, a tí, čo odmietli, boli uväznení a ich majetok skonfiškoval.

Žiadne prekvapenie, že v roku 1642 vypukla občianska vojna. Karla I. v roku 1649 popravili a Anglicku v nasledujúcom desaťročí dominovala genocídna diktatúra Olivera Cromwella.

Keď sa nad tým zamyslíte, tak ten kolaps bol neodvratný. Celá predchádzajúce desaťročia bola celá anglická ekonomika pod kontrolou jedinej osoby, ktorá štát ohromne zadlžovala, brzdila rast a obmedzovala osobné ľudské slobody. A to nie je práve recept na dlhodobý úspech.

Zradcovské sprisahanie pušného prachu z 5. novembra 1605 bolo možno pre sprisahancov neúspechom, ale keď sa tomu dalo dosť času, tak potom bol ten systém natoľko zmrvený, a tak neudržateľný, že bol predurčený ku kolapsu sám.

Je kuriózne, že dnes sa na Západe od toho moc nelíšime. Máme svoje zákony o úspornosti, čo regulujú všetko od spotreby tabaku až po potraviny, čo smieme a nesmieme jesť. Máme svoje vlastné štátom nahrávané kšefty korporáciám a kartelom. A sme enormne zadlžený.

A rovnako ako anglickí monarchovia, aj my máme nepatrnú elitu, čo kontroluje absolútne všetko, čo sa týka ekonomiky – zdanenia, regulácie a peňažnú ponuku.

Netreba hovoriť, že je to neudržateľné. A história nám ukazuje, že tieto typy neudržateľných systémov vždy skolabujú pod svojou vlastnou váhou…

A my sa od toho moc nelíšime …

Keď v US skrachujú finančné trhy, dopadne to rovnako aj s US ekonomikou. Len si spomeňte, čo sa stalo v roku 2008. Finančné trhy sa zrútili, trhy s úvermi zamrzli a ekonomiku náhle postihol infarkt. No ale existuje len málo vecí, ktoré by mohli spôsobiť tvrdší alebo rozsiahlejší krach finančných trhov ako panika s derivátmi. Bohužiaľ väčšina ani nechápe, čo to tie deriváty sú. Na rozdiel od akcií a obligácií, nie je derivát investíciou do čohokoľvek reálneho. Derivát je skôr legálna stávka na budúcu hodnotu alebo výkon niečoho iného.

Zrovna tak, ako môžete ísť do Las Vegas či stávkovať, kto vyhrá cez víkend vo futbale, zarábajú bankári na Wall Streete bilióny dolárov stávkami na to, ako si v budúcnosti povedú úrokové sadzby a ktoré úverové inštrumenty zrejme zlyhajú. Wall Street bol transformovaný na gigantické kasíno, kde ľudia vsádzajú na čokoľvek, čo si len možno predstaviť. Funguje to dobre potiaľ, pokiaľ v ekonomike nedôjde k nejakým zbesilým obratom a riziko je zvládnuté tuhou disciplínou, ale ako sme už videli, v posledných rokoch tu boli aj časy, keď deriváty vyvolali ohromné problémy.

Napr. viete, prečo najväčšia poisťovacia spoločnosť na svete AIG v roku 2008 skrachovala a vyžadovala od vlády vykúpiť sa z dlhov? Bolo to kvôli derivátom. Mizerné derivátové obchody tiež spôsobili položenie MF Global a tú 6 miliardovú dolárovú stratu, čo JPMorgan Chase nedávno utrpela na derivátoch a robilo to titulné stránky novín po celej planéte. Ale všetky tieto incidenty boli len zahrievacím cvičením pre nadchádzajúcu derivátovú paniku, ktorá zničí globálne finančné trhy. Najväčšie kasíno v histórii sveta sa „položí“ a ekonomické zrútenie, čo príde z tohto krachu, bude úplne desivé.

Fakt existujú dôvody, prečo raz Warren Buffet o derivátoch hovoril ako o „finančnej zbrani hromadného ničenia“. Nikto naozaj nevie, aká je celková hodnota všetkých derivátov, ktoré okolo nás plávajú, ale odhady uvádza nominálnu hodnotu globálneho trhu s derivátmi niekde medzi 600 biliónmi dolárov až k 1,5 trilióna dolárov. (600 tisíc miliárd až 1,5 milióna miliárd.)

Majte na pamäti, že globálny HDP je niekde okolo 70 biliónov dolárov za celý rok. Hovoríme teda o sumách peňazí, ktoré sa úplne vymykajú predstave.

Tak kto všetky tie deriváty nakupuje a predáva?

Roman Truska

 

Dokončení  příští týden

 

 

Pohled na penzijní reformu


10 dosud nejčtenějších článků na serveru:

 

Štítky: ,

Napsat komentář





Finanční a komoditní komentáře z Chicaga pro vás připravila společnost Lembros logo