Roman Truska: Deficit obchodnej bilancie USA sa začal tvoriť na konci rokov 1960

honza admin4.12. 20121

První prosincový článek soutěžící o Silver Eagle. Zájemci, posílejte i nadále své příspěvky.

Deficit obchodnej bilancie USA sa začal tvoriť na konci rokov 1960-1970. Keď počas bezuzdných rokov veľkého priemyselného a finančného kapitálu, ako aj presúvanie výrobných závodov mimo USA v rozvojových krajinách tretieho sveta pri hľadaní lacnejšej pracovnej sily, vyprovokoval pád objemu výroby v USA a chronický prebytok dovozu nad vývozom.

To bolo počas druhej polovice roka 1960. Treasury zostala v súlade s bankármi na Wall Street, okrem iného sú hlavnými akcionármi amerického „tlačového“ Fedu, expandovaním emisií vtlačil finančné trhy a hospodárske subjekty do dlhového otroctva. Ako výsledok, pomer zlatých zásob vydaných Ministerstvom financií na dodávkach hotovosti ,to vyvolalo neschopnosť USA plniť svoje záväzky voči zahraničným držiteľom dolárových rezerv = papierové doláre meniť na zlato.

Po zrušení zlatého štandardu v auguste 1971 a odstránením „zlatej brzdy“ ( „politika reaganomiky“, resp. politika Jimmyho Cartera a šéfov Walker Field Fedu) začali tie pravé orgie finančného kapitalizmu, ktorý vyústil v „hegemóniu dolára,“ nafukovaním finančnej bubliny a nekontrolovateľného dlhu. V posledných 30 rokoch, verejný dlh zaťažil ekonomiku natoľko, že skočil zo 40% na 105% a pomer dlhu k disponibilnému dôchodku domácností vzrástol z 55% na 115%.

Prirodzeným výsledkom ovládnutia tlačiarne Federálneho rezervného systému finančnou oligarchiou, bolo masívne prerozdeľovania národného dôchodku a majetku v záujme malej skupiny osôb, k monopolizácii väčšiny finančného systému a kontroly nad kľúčovým centrom svetovej ekonomiky – USA Federal Reserve. V dôsledku toho podiel finančného sektora na zisku amerických firiem vyskočil zo 4% v roku 1947 na 45% v roku 2007., a jeho podiel na HDP vzrástol z 2% na 17%.

V tomto prípade, zoznam najväčších akcionárov Federálneho rezervného systému a primárnych dílerov, ktoré určujú osud USA a svetovej ekonomiky zostal prakticky bezo zmeny. Naďalej ovládať tlačiarenský lis a problematiku dolárov nechávame v rukách medzinárodného finančného kartelu, ktorého záujmy sa vo väčšine prípadov nezhodujú, alebo sú všeobecne diametrálne v rozpore so záujmami štátu, verejného a priemyselného kapitálu.

Od začiatku roka 1970 až do roku 2008. Ročný obchodný deficit USA skočil z 15 miliárd na 551 miliárd dolárov – to je 36,7 krát. Kým v posledných rokoch (2000 až 2011) americký dovoz tovaru a služieb prekročil vývoz o 350-600 miliárd dolárov, resp. 3,5-5% HDP.

Inými slovami, každý rok počas rokov 2000 až 2011, USA dostala beztovarny úver od zvyšku sveta a to vo výške niekoľkých percent HDP, čo v spojení s nárastom udržuje obyvatelstvo v ilúzii bohatstva.

V rokoch 2000 až 2011, celkový deficit zahraničného obchodu USA prekročil 7.370.000.000.000 dolárov, a až polovica HDP je v roku 2011. – 15.300.000.000.000 dolárov .

Od zrušenia zlatého štandardu ako začiatku globálnych emisií ,oslabil dolár o 7 krát, a od vytvorenia Federal Reserve, kúpna sila dolára klesla viac ako 23 krát.

Vzhľadom k tomu, že sa odstránila „zlatá brzda“ a eliminovali sa všetky druhy obmedzení, nekontrolované emisie dolára a ďalších rezervných mien, sú procesom tzv „inflácie petrodolárov“, vyjadrené v univerzálnom náraste cien finančných, komoditných a menových , čo vytvára ilúziu o využití globálnej ekonomiky na rýchly rozvoj podnikania. Avšak, v skutočnosti je to nekontrolovateľná devalvácia mien „papierových“, prejavujúci sa v časti „inflácii finančných aktív“ – hlavné meny emisií rezerv boli úplne oddelené od reálnej ekonomiky a rast komerčného softvéru len spôsobil rozsiahlu infláciu finančných bublín.

Vzhľadom na skúsenosti krajín východnej Európy a bývalých sovietskych krajín, ktoré sú členmi EU, prirodzeným výsledkom unáhleného zrušenie obmedzenia cezhraničného pohybu kapitálu ,,napriek odporúčaniam MMF a SB,, sme príkladom monštruóznej de-industrializácie hospodárstva, minimalizácie high-tech odvetví, degradácie vedeckých , technických a výrobných kapacít rozkradnutia národných ekonomík čo nás poslalo do stavu feudálnej Archy stredoveku.

Dlhová kríza v eurozóne, odráža hlbokú krízu celého projektu európskej integrácie, ktorý je vyložene koloniálneho charakteru. Ani Grécko alebo Portugalsko, alebo dokonca Španielsko v súčasnom systéme deľby práce nemá zdroje obživy – jednoducho nie sú schopný ponúkať konkurencieschopné výrobky na európskom trhu a konkurovať západoeurópskym priemyselných gigantom.

A Rusko, v priebehu posledných 22 rokov od zrútenia Sovietskeho zväzu tiež slúži ako prívesok a dodávateľ kvalifikovaných pracovných síl pre USA, EÚ, a i Čínu. Za posledných 20 rokov, podľa oficiálnych štatistík národnej banky Ruska je naliatych viac ako 750 miliárd dolárov z „šedej ekonomiky“ a odliv kapitálu toto číslo prekročí o 1,5 až 2 bilióny dolárov.

Peňažná zásoba musí byť tvorená v súlade s potrebami miestnych výrobcov a obyvateľstva a nie hrou globálneho špekulatívneho kapitálu.

P.S.:

Pretože peniaze nepredstavujú žiadny individuálny vzťah k svojmu držiteľovi a nepredstavujú ho, ich držba neznamená rozvoj niektorých osobnostných vlastností jeho individuality, pretože samy nemajú žiadnu individualitu. Existujú len ako predmet, ktorého sa možno mechanicky zmocniť a ktorý možno práve tak dobre stratiť. Držiteľovi však poskytuje všeobecnú vládu nad spoločnosťou, nad celým svetom pôžitkov a činností. Peniaze robia z každého človeka niečo, čím sám o sebe nie je. Byť a javiť sa, sa stali dvoma rozličnými pojmami. Nikto tu nemôže preukázať svoju skutočnú totožnosť.

Roman Truska

Pohled na penzijní reformu